Láska ale s podmienkami. Dobre, akceptujem ťa, ale. Kto by to nepoznal? Myslím si, že mnohí z nás majú naporúdzi kilometrový zoznam vlastných nárokov, kedy už konečne budú za niečo stáť. Keď si nájdem priateľa, keď zvládnem niekoľko zamestnaní naraz, keď rodine zabezpečím vyšší štandard existencie, keď schudnem, keď budem zažívať úspech v práci, keď ma povýšia, keď odstránim nedostatky svojej postavy. Vo vymenúvaní by som mohla pokračovať až do aleluja.
Ako teda budovať zdravý vzťah k sebe? Mnohé príručky zmieňujú, že sa treba o seba starať. Dodržiavať zdravý životný štýl, pravidelne športovať, mať pestrú stravu. Kúpiť si niečo, čo človeku urobí radosť. Dobre. To je krok správnym smerom. Lenže čo robiť, ak to nie úplne funguje?
Veriaci ľudia poradia obrátiť sa na vyššiu inštanciu. Tadiaľ tiež z časti možno vedie cesta. Niekomu možno pomáha meditácia.
Ďalší recept je spomaliť, vychutnať si život po všetkých stránkach. Áno, je jednoduché urobiť to, ak sa na svoj život môžete zahľadieť s úľubou a spokojnosťou, že vyzerá alebo sa približuje predstavám, ktoré ste si vytvorili v mysli. Čo však, keď je vaším najvernejším priateľom neúspech a bolesť?
Potom je to sebaláska a sebaprijatie na najvyššej úrovni. Ak niekto dokáže o sebe zmýšľať z láskou aj ak jeho realita nespĺňa jeho predstavy, má môj veľký obdiv.
Čo pomáha, ak zmýšľanie človeka o samom sebe nie je najpozitívnejšie? Čo ak sa sám so sebou neustále háda a vnútorný kritik neustále vymýšľa nové sebaznevažujúce komentáre?
Možno hľadať niekoho, komu môžem pomôcť. Byť užitočný. Pripraviť si chutné a výživné jedlo a s pôžitkom ho skonzumovať. Za slnečného teplého počasia sa vykúpať v lúčoch slnka. Vyložiť si nohy do pohodlnej polohy. Urobiť si čaj do svojho obľúbeného hrnčeka. Pozvať sám seba na kávu.
To všetko sa ráta. Dospieť k sebaláske je umením tohoto života. Lebo len ak má človek dosť rád sám seba, dokáže mať rád druhých a vcítiť sa do nich.
