Venujem sa osobnej asistencii. Prináša mi to pocit, že pomáham, uľahčujem niekomu "bežné" každodenné úkony, ktoré v dôsledku nejakej formy postihnutia nemôže vykonávať sám. Mám tri klientky, ktorým asistujem. Prvé dve sa poznajú, lebo obidve bývajú v zariadení podporovaného bývania. To je zariadenie, kde majú ľudia s postihnutím zabezpečenú asistenciu špeciálne vyškoleného pracovníka pri každodenných činnostiach, ako je napríklad príprava jedla, obliekanie pred odchodom z domu a iné. Sami by títo ľudia bývať nemohli, lebo sa nedokážu o seba postarať. Moje klientky sú mimoriadne milé mladé dámy. Obľúbila som si ich už od prvého stretnutia. Obe sprevádzam do práce počas cestovania v mestskej hromadnej doprave. Vďaka tomu dokonale ovládam trasy MHD!
Prvá z mojich klientiek, nazvime ju Lucka, je veľmi priateľská a otvorená. Má dynamickú povahu a drieme v nej veľa energie. Aj napriek tomu, že má mentálne postihnutie, píše rozprávku. Povedala, že je o Danke a Janke. Veľa toho nenarozpráva, no aj tak cítim, že má čo povedať, že si mnohé prežila a prežíva. Žiari empatiou a nezlomnosťou. Nazdávam sa, že funguje v pevných vzťahoch porozumenia a náklonnosti.
Moja druhá klientka, pomenujme ju Karolína, je pre mňa tak trochu hádankou. Karolína je mimoriadne citlivá a empatická. Slovami sa vyjadruje veľmi zriedkavo, no často vnímam, že je pozitívne naladená. Dokáže sa úprimne tešiť z takých maličkostí, ako je napríklad pekné počasie. Má veľmi rada zvieratá. Keď som jej naposledy ukazovala fotku môjho psa, celá sa rozžiarila. Má pozorovací talent a pozoruje precízne, do detailov a s veľkým zanietením. Až ma prekvapilo, ako sústredene pri našej spoločnej ceste električkou pozorovala správanie dieťaťa, ktoré sa tam náhodne vyskytlo. Usmievala sa naň a často s ním bola v očnom kontakte. Bolo to akoby medzi sebou mali zvláštne puto spojenectva, aj keď sa nepoznali ani nerozprávali.
Mám aj nevidiacu klientku. Žije sama, no napriek tomu nie je ani zďaleka zatrpknutá alebo mrzutá, skôr naopak. Má síce svoje boliestky, no z jej hlasu plynie optimizmus. Keď prehovorí, je to skoro ako keby zaspievala. Má cit pre zvieratá v núdzi, lebo si adoptovala trojnohého kocúrika a s láskou sa o neho starala až do jeho skonu.Je hlboko veriaca. Dokáže absolvovať omšu v celej dĺžke a potom sa ešte presunúť do iného kostola na tichú pobožnosť. Mimoriadne sympatické na nej je to, že sa nenechá obmedzovať svojím zdravotným stavom. Platí to aj o Karolíne a Lucke.
Moje "babenky" by mohli ísť príkladom mnohým "zdravým" ľuďom, čo sa týka optimizmu, nezlomnosti, dobrej nálady, empatie a chuti do života. Koľkí "zdraví" sú do morku kostí znechutení! A moje "babenky"? Hľadia na svet s úsmevom v očakávaní príjemných zážitkov. V tom tkvie skutočná pevnosť charakteru.
