reklama

Pani z parku

Poviem vám rozprávku, chcete? Nie, nebude to klasická rozprávka so šťastným koncom či krásnou princeznou. I keď princezná, hoci nie taká, ktorá spĺňa naše zažité predstavy o vzhľade princezien, v nej vystupovať bude. Tak počúvajte.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kde bolo, tam bolo, bol raz park na Račianskom mýte. Mal svoj vlastný kolorit, svoju mikroklímu, sociálnu aj environmentálnu. V dávnej minulosti vraj slúžil ako cintorín, no potom už iba živým spomedzi ľudí a zvierat. Stretávali sa tu psíčkari, ich štvornohí zverenci, mamičky s kočíkmi i staršími ratolesťami, stredoškoláci z neďalekej školy, športujúci, ale aj tí, ktorých vlasy zdobil srieň celý rok nehľadiac na ročné obdobie a ktorých držanie tela sa klonilo skôr smerom k zemi.

Naša princezná nepatrila ani do jednej z týchto skupín. Ona totiž bola samostatná kategória, kategória zvaná studnica príbehov. Myslím, ba viem, že prežila toho v živote už veľa a že svoje príhody rozprávala mnohým ľuďom, ktorí prekročili prah jej sveta. Princeznú sprevádzal psíček Sendynka. Sendynka a panička boli jedna ako druhá. Aký pán, taký pes platilo v ich prípade dokonale. Obe priateľské, na pohľad žoviálne naladené, nekonfliktné, trochu urozprávané, pokojné a plnoštíhle. V parku boli za každého počasia, veď to bolo ich kráľovstvo! Mali celé zástupy priaznivcov. Alebo kritikov? To nemožno s určitosťou povedať, ale vždy boli obklopené ľuďmi. Sedeli na lavičke v daždi, treskúcej zime, odeté do ľahkého odevu, sedeli tam v parných dňoch horúceho leta a boli svetom samé pre seba. Pôsobili ako dva originálne exponáty v múzeu, na ktoré sa chodia pozerať zvedavci. Vždy sa pri nich niekto (ne)známy pristavil. Aké rozhovory to boli? O čom? To môžeme len hádať..

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A ako táto rozprávka končí? To neviem, ale keď sa to dozviem, budete prví, komu to prezradím. Tú rozprávku mám pred očami deň čo deň chvatne sa ponáhľajúc asistovať mojim klientkám pri ich cestovaní do práce či návšteve Božieho chrámu. Chcem veriť, že táto rozprávka je o dvoch spokojných dušičkách-holubičkách, ktoré síce toho na pohľad veľa nemajú, ale sú bohaté práve svojou skromnosťou a najmä tým, že majú jedna druhú a svoj svet, v ktorom zvedavcov, ako som aj ja, vítajú s otvorenou náručou.

Kristína Jakubičková

Kristína Jakubičková

Bloger 
  • Počet článkov:  174
  •  | 
  • Páči sa:  688x

Mám rada prácu so slovami. Vyberať to najvýstižnejšie je pre mňa také napĺňajúce, ako keď niekto rád skladá puzzle a nachádza zodpovedajúci diel skladačky. Ja si skladám vety a z nich súvetia a text. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťPolitikaPsychológiaOsobnostný rozvojVzťahyŽivotné prostredie

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu