Babinka alebo Babi, ako ju doma voláme, má požehnaný vek. Napriek tomu (alebo práve preto?) ma prekvapuje každú chvíľu. Jej dlhovekosť je pozoruhodná, veď na tomto svete je už dlhých, ba priam matuzalemských 97 (!!!) rokov. Prežila si mnohé priazne aj nepriazne osudu. Mala ideálne detstvo, lebo sa narodila ako jedináčik do zámožnej rodiny. Mala a má blízko k hudbe a rada spieva. Niet div, keď pochádza z hudobníckej rodiny. Nosí zvláštne, krkolomne znejúce meno Herminegild. Poznáte niekoho s takým menom? Lebo ja veru nie... Zvláštne, že ju rodičia takto pomenovali.
Keď sme pri rodičoch mojej starej mamy, ich manželstvo bolo podľa babinky ideálne a ostali spolu do konca svojich pozemských dní. Dokonalé bolo aj manželstvo mojej starej mamy a starého otca. Starý otec bol právnik a pochádzal z chudobných pomerov. Mal mnoho súrodencov a srdce na správnom mieste, lebo sa vždy zasadzoval o práva nespravodlivo stíhaných. Jeho zručnosti sa prejavili, keď sa mu po troch rokoch podarilo získať svoj vlastný dom, ktorý s babinkou vyženil. Tri roky života v exile však zanechali šrámy na duši oboch mojich starkých aj ich troch krásnych detí, ktorým dali za neľahkých podmienok život. Moja babinka všetko pretrpela. Aj to, keď sa jej milovaný manžel pobral na druhý svet, keď podľahol smrteľnému úderu úskočného zabijaka menom rakovina.
Popri všetkých peripetiách života sa babinka tešila relatívne pevnému zdraviu. Do istej miery to platí aj naďalej, a to najmä po stránke myslenia. Nepreháňam, ak poviem, že moja takmer storočná babinka má zdravšiu a vitálnejšiu myseľ ako mnohí o tri dekády mladší ľudia. Jej orientácia v politike a to, že doteraz pozerá vysielanie v nemčine aj napriek tomu, že iný kontakt ako prostredníctvom televízie s týmto jazykom nemá, si zaslúži obdiv. Obdivom a údivom mňa osobne napĺňa aj to, že každé Vianoce dlhé hodiny vyrába vianočné oplátky na starodávnom prístroji, ktorý drží pokope už len na čestné slovo. Keď nie sú najkrajšie sviatky v roku, odovzdane sa stará o záhradu pred domom, ba dokonca si niekedy aj sama uvarí celý obed pozostávajúci z dvoch chodov alebo si upečie sladkú mlsku.
Viem, moja stará mama je úžasná. Je to rarita a moja radosť, je dušou nášho domu, o ktorý sa delíme tri generácie a je spojivom celej rodiny. Babinka mi dala jeden z najkrajších darčekov týchto Vianoc. Nielen že bola pri svojom vysokom veku s nami mysľou aj srdcom, ale dokonca si, a teraz sa podržte a tí, ktorí stojíte, si radšej sadnite alebo pre istotu ľahnite, dokonca si opravila poistky, ktoré nezvládli, keď zapla trúbu pri príprave obeda!
Už je to tak. Niekedy človek po niečom baží, zháňa sa po materiálnych dobrách, po ľuďoch, ktorí by ho potešili, porozumeli mu, po niečom, čo by ho vnútorne uspokojilo, poláskalo strápenú, stresom ubitú dušu a zabúda sa poriadne pozrieť, vedľa koho žije, neuvedomuje si potenciál ľudí, ktorí ho obklopujú. A tak aj ja. Ale Vianoce sú aj nato, aby sme to zmenili a objavili poklady skryté v našich blízkych.
