Kašli na rozmer XS modelky

Autor: Kristína Jakubičková | 20.1.2020 o 16:18 | Karma článku: 1,89 | Prečítané:  226x

Niekto ti povedal, že nie si dosť dobrá. A možno si to bola ty sama a driemajúci diabol v tvojom vnútri. Skrsla v tebe myšlienka, že sa budeš týrať hladom, úporným cvičením a strácať váhu.  Tebe venujem tento blog.

Nazdávaš sa, že keď pôjdu dole kilá, utíchnu bodavé poznámky okolia. Narazila si na obludnú chiméru. Možno si cez závoj hladu a únavy nebudeš uvedomovať, čo neprajníci hovoria a budeš opitá šťastím, že sa ti zámer zhadzovať kilá darí. Áno, ono to ide a dá sa to. Za akú cenu? Ak chceš zhadzovať, tak áno, ale za cenu zajačieho spánku. Každú chvíľu sa prebudíš, napriek teplej pohodlnej posteli nenájdeš komfort, uvoľnenie z permanentného stavu pripravenosti konať. 

Ó bezsenné noci, lačné telo, kŕče hladu zvierajúce útroby a splašená myseľ!

Nie že by neprichádzala únava. Ona sa ťa zmocnila s takou vehemenciou, že ti nedovolí ani zaspať,

Nedokážeš sa sústrediť a robíš také chyby, že sama nevychádzaš z údivu. Tvoj mozog je vyčerpaný, spomalený, hladné myšlienky sústredené na jedlo, aj keď si to možno v danej chvíli neuvedomuješ. Tvoje reakcie sú neprimerané a správaním sa podobáš na splašene tepajúcu strelku pokazeného kompasu. V stresujúcich situáciách, kde treba rozvahu, konáš unáhlene a s panikou. Aj najmenší problém sa ti javí nevyriešiteľný a desivý a skutočné ťažkosti ťa zlomia, lebo nebudeš mať od nich emocionálny odstup. Nemáš kapacitu myslieť na druhých, byť vnímavá ku krásam života a tvoje hodnoty sú pomýlené. Hrdlo ti v každej chvíli zviera úzkosť a ty nevieš, z čoho je.

Dievča, never svojim predstavám o kráse a hodnote, o tom, čo je obdivuhodné a chvályhodné. Vymaň sa z toho zástupu ovečiek odovzdane kráčajúcich na jatky, ktoré nad nimi vystrojí život sám. Ver, že ak sa budeš chcieť zniesť z tohto sveta, málokto ťa bude chcieť zastaviť (viem, že v to tajne dúfaš, že sa tak stane). Môžeš to byť len ty sama, keď pochopíš, aká je vôľa Stvoriteľa.

Ľudia vedia byť krutí, no životné udalosti-drobnosti dokážu aj poláskať, pofúkať dotknutú hrdosť. Čo život rozjatril, to aj pofúka, je to len otázka času a viery v lepšiu budúcnosť.

To, že si uzrela svetlo sveta, je privilégium hodné stvorenia s unikátnym významom. Prečo chceš zahodiť šancu, že tvoja hodnota je v niečom inom ako v tom, ako vyzeráš zvonka alebo akú mieru sebazáporu či dokonca sebapoškodzovania na sebe dokážeš realizovať?

Chceš niečo vyjadriť, no nedokážeš to dostať do slov, ja viem. Hľadáš cesty, ako ľuďom okolo teba ukázať, že trpíš, že vnímaš, že niečo vo vzťahu k nim alebo k tebe samej nie je v poriadku. Niečo ti poradím. Uč sa verbalizovať, čo ťa trápi, uč sa byť so svojimi strachmi a nepodliehať im.

Ver, že ak by prišla posledná chvíľa tvojho života, že by si sa v svojom hladovaní dopracovala až k smrti, pocítila by si neznesiteľnú ľútosť nad tým, že si opustila tento svet predčasne. Už nebudeš mať ďalšiu šancu vrátiť sa. A po odchode odtiaľto ostáva už iba prázdnota, neistota a ak sa o to pričiníš sama, že neodídeš prirodzene, tak aj strádanie a muky. A toho si si už prežila dosť.

Dievča, nauč sa rešpektovať svoj hlad, ale neodovzdávaj sa mu. Vyhľadaj radu niekoho, komu veríš a popros ho, aby ti poradil, čo, kedy a koľko jesť. Dopraj si právo na život a dopraj si ho v podobe pravidelného a vyváženého príjmu potravy a plnohodnotného oddychu. Zabezpeč si váhu, ale nie na to, aby si sa na nej vážila, ale aby si na nej vážila jedlo a uistila sa, že si dopraješ dostatok, tak akurát. Niečo na tom bude pravdy, že stredná zlatá cesta je pre pokojnú existenciu najpriateľnejšia. Tak pozbieraj v sebe zvyšky odvahy a sebaúcty a poď na ňu vykročiť! Máš len jednu poslednú šancu a tá je teraz. Viac sa nezopakuje, tak už nevrav, že to nejde, strach má priveľkú moc, ľudia sú priveľmi zlí... Dôležitá si len ty a to, aby si sa cítila dobre, aby si šírila dobré vybrácie a pozitivitu a to bez jedla nejde. Ver mi, skúšala som to, no je to len kŕč. Veď dobre vieš, že máš na viac ako byť vychudnutá triesočka, uzlík nervov, slzavé zamračené údolie, strhaná tvár, trstinka, ktorú čo i len drobný poryv vetra dokáže zlomiť.

Neboj sa pomáhať ľuďom, ktorí sú na tom horšie ako ty. Zocelí ťa to, zažiješ prijatie a skutočnú vďačnosť, ba aj momenty blízkosti. A to je tá skutočná hodnota pre život, spokojný život. Nie rozmery z reklamy na modeling alebo z tvojej asketicky zmýšľajúcej hlávky. Tak už si to prestaň odopierať, lebo ti život pretečie pomedzi prsty, príležitosti ujdú a ty budeš prežívať očistec už tu na Zemi. A to by bola nesmierna škoda!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Pre kontaky s Kočnerom môžu Mamojku z Ústavného súdu vylúčiť

Funkčné obdobie ústavných sudcov je dvanásť rokov.

Stĺpček Petra Schutza

Mimoriadna schôdza nie je legitímna

Fico povedal, že schôdza je legitímna. Čo je, najjemnejšie povedané, zavádzanie.


Už ste čítali?