Denník behoholičky - deň štvrtý a piaty

Autor: Kristína Jakubičková | 5.9.2020 o 19:26 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  190x

Zacnelo sa mi za vami, ktorí čítate moje blogy. Naše spojenie síce nemusí byť také to klasické ako medzi blízkymi príbuznými či priateľmi, no že existuje, to som si úplne istá. Tento príspevok bude o ďalších dvoch dňoch bez behu.  

Áno, musím sa priznať, že posledné dni boli pre mňa veľmi ťažké. Zvlášť po tom, keď sa mi v noci prisnilo, že som si išla zabehať. Vo sne som cítila tú slobodu, no zároveň aj výčitky svedomia, že som nedodržala svoj sľub a nevydržala 7 dní bez behu. Bol to príkry rozpor - na jednej strane tá eufória, na druhej pocit zrady a sklamania zo seba samej. Tí, ktorí sa snažíte napríklad stravovať zdravo, si to isto viete predstaviť. Držíte sa, "nehrešíte" sladkými lakocinkami a tu na vás sčista-jasna príde craving (baženie) po sladkom a v slabej chvíľke mu podľahnete a siahnete po niečom, čo ste v skutočnosti vôbec nechceli jesť. No a v mojom prípade predstavoval tú zakázanú sladkú maškrtu beh, od ktorého som sa rozhodla abstinovať.

Možno ste niekedy, ked ste sa usilovali o nejaký druh sebazáporu, zažili tie typické ataky myšlienok. Útočia na vás ako vylačnené krvižíznivé komáre z lesnej tône, keď upotení pachtíte po lese. Snažíte sa ich vytlačiť z mysle. Vytesniť sa vám ich nepodarí, to ani nemá zmysel skúšať. Len o to viac budú útočiť s novou silou. Tak hľadáte nejakú činnosť alebo vnem, ktorý by ich aspoň sčasti prehlušil. Z vlastnej skúsenosti viem, že s piskľavým hláskom doterných myšlienok v mysli sa veľmi ťažko existuje. Akoby vám na pozadí stále bežal nejaký dej, nejaký rušivý zvuk, ktorý nedokážete vypnúť a vás to veľmi rozptyľuje. A vy sa potrebujete sústrediť na prácu a potrebujete zažívať stav takzvaného flow, kedy prestávate vnímať časopriestor a dokonale sa pohrúžite do činnosti, ktorú práve robíte. A presne o toto ste pri atakoch myšlienok - komárov ochudobnení. Nemôžete sa uvoľniť a dopriať psychike zaslúžený oddych ako iní ľudia. Myseľ stále ide na plné obrátky a ste v strehu. Vo vašom vnútri prebieha výmena protichodných stanovísk vy verzus vy. Jedna časť chce podľahnúť a hľadá argumenty v prospech rozhodnutia pre. Druhá časť - vaše svedomie - však nechce porušiť záväzok, ktorý ste si dali sami so sebou. Takéto dialógy trvajú celé hodiny a niekedy ste takí rozpoltení, že sa nezmôžete k ničomu, len bezradne chodíte ako telo bez duše neschopní sa do čohokoľvek vložiť, či dokonca odreagovať.

Toto všetko sa so mnou v posledných dňoch dialo. Dokonca sa často nachádzam pri tom, že v návale podvedomej úzkosti píšem ľuďom, ktorým som vlastne ani nechcela. Veď prečo by som od seba nechcela uniknúť, keď v mojej mysli sa rozpína taká neblahá clivota? Nikto z nás sa nechce cítiť zle, nechceme prežívať negatívne emócie. Ani v skutočnosti nevieme, prečo majú negatívny náboj, no jednoducho je to tak zažité. Podstatné je, že sa ich chceme zbaviť a čo najskôr dospieť do stavu rovnováhy. Je to však nerovný boj. Negatívne emócie sú ako zahodený bumerang. Skôr alebo neskôr sa vrátia opäť v o to väčšej sile. Myslím si, že je užitočné naučiť sa negativitu integrovať a koexistovať s ňou. Ako k tomu však dospieť? Niekde som čítala, že to jednoducho potrebujeme precítiť. No dobre, ale ako dlho? To si mám sadnúť a päť minút meditovať o tom, že ma napríklad odmietol človek, ktorý sa mi páči a je mi z toho na kel? Nikedy sa pomôže dobre vypísať z toho všetkého, čo ťaží vaše vnútro. To robím aj ja. Stopercentnú úľavu nečakajte, no istý druh nového vhľadu určite. A to nie je málo.     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Príde marihuana a zje vám deti (píše Samo Marec)

Lepí nám tak, že sme zakázali ešte aj liečivé oleje.


Už ste čítali?