Aké sú platonické lásky?

Autor: Kristína Jakubičková | 21.10.2020 o 15:27 | Karma článku: 2,80 | Prečítané:  120x

Neviem, či aj vy niekoho takého poznáte, no ja viem o jednej osobe, ktorá sa nedokázala "vystrábiť" z detskej platonickej lásky ani v dospelosti. Aká vie byť taká láska mocná, aj keď je odsúdená nenájsť naplnenie?

Akékoľvek sympatie s naším vnútrom robia úžasné čáry-máry. Neustále na toho človeka myslíme, premietame si chvíle, ktoré sme spolu zažili, uvažujeme, ako nás vníma, fantazírujeme, čo by mohlo byť, ako by sa náš imaginárny vzťah mohol vyvíjať. V detstve a v adolescencii tento stav možno prežívame častejšie. Niekoho si vyhliadneme a na toho zameriame svoju pozornosť, či už vedomú alebo aj nevedomú. Môže to byť spolužiak či spolužiačka, slávny spevák či herec, ale aj človek, s ktorým sa napríklad stretávame na ulici, lebo bývame v jednej a tej istej štvrti. Bdelé snenie sa môže niekedy akosi máliť, a tak nás objekt nášho záujmu navštevuje aj v snoch. Niekedy stačí hoci aj jedna myšlienka a už o ňom snívame. Čo na tom, že odkedy sme sa na posledy videli, mohli ubehnúť hoc aj desiatky rokov? Emócie majú na človeka nepredstaviteľne silný dosah, oveľa silnejší, ako by si možno prial.

Nie je to zvláštne? Všetky vysnívané, emóciami nasýtené zážitky sa "usídlia" v podvedomí a mozog ich spracúva snami, akoby sa reálne stali. Veď koľkokrát sa vám snívalo napríklad o miestach, ktoré ste túžili navštíviť, no nikdy ste na nich skutočne neboli? Vaša myseľ nadobudla dojem, že to nebola len predstava, a bum, máte krásny sen o tom, ako vylihujete na Tahiti na slnkom zaliatej pláži a charizmatický domorodec alebo domorodkyňa vám podáva váš obľúbený drink. Taký istý mechanizmus sa uplatňuje, keď sa sníva o osobe, ktorá vo vás vzbudí pozitívnu odozvu. Ani nemusí medzi vami nastať interakcia, stačí, že sa vidíte. Skrátka sa vám ten človek zapáči, a tak o ňom začnete premýšľať a fantazírovať. Najprv sa možno bránite, lebo je, dajme tomu, pre vás nedosiahnuteľný. Je zadaný, prípadne si poviete, že sa k vám nehodí vlastnosťami osobnosti, nevyhovuje vám nejaký jeho výrazný (zlo)zvyk, a tak ďalej. Bránite sa, popierate, nepripúšťate. Ale potom vás to i tak prevalcuje. Keď raz preskočí iskra (často je to z oboch strán, hoci sa vám možno zdá, že dotyčná/ý je k vám ľahostajná/ý), oheň je čochvíľa na svete.

Ako som už naznačila, viem o jednej osobe, ktorej sa zvykne snívať o jej platonických láskach z čias základnej školy, hoci už prekročila prah dospelosti. Nechcem nikoho menovať a upozorňujem, že ide o môj subjektívny náhľad s kvapkou fikcie. Detailnejšie súvislosti a vyjasňujúce vysvetlenia, žiaľ, nepoznám. Tá osoba mi spomínala mi svoju náklonnosť k jednému spolužiakovi, ktorý sa jej sprítomňoval v snoch a doteraz ju takto "navštevuje" dosť často. Bol to typ chlapca, ktorý je zvyknutý, že na neho dievčatá "letia", ale nejak ho to netankuje. Prípadne to dobre maskuje a tvári sa nevšímavo či neutrálne. Tmavé vlasy, uhrančivý pohľad, inteligentný. Keď je sám, správa sa ako gentleman, nedáva najavo žiadne nesympatie. Ale len čo sa ocitne v partii triednych grázlov, mení sa na nepoznanie. Zrazu je jedným z nich a rozdáva verbálne kopance na všetky možné strany. Neprekáža mu, ak niekoho svojím komentárom urazí alebo dokonca poníži. Zrejme to nerobí úplne vedome, skrátka sa nechá "strhnúť davom". Šokujúce? Rozhodne áno. Ten milý chalan, s ktorým sa dalo normálne porozprávať, sa zrazu mení na bezcitného hulváta. Deje sa tak viac nevypočitateľne, ako dochádza k vrtkavým zmenám aprílového počasia. Lenže láska často vidí vysnívaný proťajšok ružovými okuliarmi a odpúšťa mu prehrešky rad za radom, a to ani nemusí pre to ten dotyčný nič extra urobiť. Stačí, ak sa správa trochu milo, prípadne dá akýkoľvek naoko priateľský impulz.

Nech bol tento spolužiak akokoľvek múdry a impozantný, vraj ho stihol neblahý osud. Skrátka doplatil na svoju rozpoltenosť a inklináciu k vytváraniu malérov. Už na základnej škole si odskúšal, čo znamená stavať sa na odpor autoritám a pokúšať šťastenu riskantnými činmi. Čo je s ním teraz, nevedno. Zmizol bez stopy a niet po ňom ani pamiatky. Ako tomu však chápať, že mojej známej, ktorá mi o ňom rozprávala, sa napriek tomu sprítomňuje v snoch? Znamená to, že možno potrebuje jej pomoc a vysiela jej neverbalizované prosby, aby na neho pamätala a venovala mu podpornú myšlienku? Keď sa nejaký dej opakuje, zriedkakedy ide o náhodu. Musí teda byť isto dôvod, prečo sa jej stále pripomína.

Osobne som bola voči "mystickým" záležitostiam podobného charakteru dosť skeptická, no výrazne ma "nahlodala" kniha o umieraní, o ktorej som písala v jednom z mojich predchádzajúcich príspevkov. Ani neviem ako, ale začala som skutočne veriť, že paralelne s týmto zmyslovým svetom existuje aj mimozmyslový, spirituálny, ktorý v návale aktivít a podnetov bežne nie je prístupný nášmu vnímaniu. Len keď sa stíšime a naladíme na všímavosť, možno nám pootvorí svoje brány. A tak keby sa tej mojej známej naskytla nejaká príležitosť ponoriť sa do svojho vnútra a naladiť sa na spirituálne vibrácie, možno by sa aj dozvedela, čo jej chce opakujúci sa sen naznačiť, prípadne aké poučenie z minulosti by v ňom mohla nájsť a zužitkovať ho pre svoj súčasný život.         

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Hlas. Strana opatrného vyčkávania

Aj by sme povedali, že Pellegrini plní želanie vládnych strán a šúcha nohami.


Už ste čítali?