Život je maturita z lásky

Autor: Kristína Jakubičková | 7.11.2020 o 17:32 | Karma článku: 5,35 | Prečítané:  140x

Každá ľudská bytosť sa rodí s krásnym životným poslaním. Poslaním lásku nielen prijímať, ale najmä dávať. Nie sme si toho vedomí, no čím skôr na to prídeme, tým väčšiu spokojnosť v živote nájdeme.

Väčšina z nás si myslí, že láska nie je nič komplikované a že sa jednoducho "deje sama", že nevyžaduje extra snaženie a že sa o ňu netreba starať ako o vzácnu krehkú rastlinu. Ach, ako len sa mýlime!

Úprimne mať rád sa učíme celý život. Je to naše poslanie, naša dobrodružná misia s neistým záverom, no o to dôležitejším úspešným zavŕšením. Nie je totiž láska ako láska. Existujú isté predstupne lásky ako napríklad sympatia, náklonnosť, očarenie, erotická príťažlivosť. Ach, aké jednoduché a zároveň zradné je zamieňať si ich s láskou skutočnou!

A aká je teda tá láska s veľkým L? V prvom rade predpokladá dôkladné vzájomné poznanie, a to nielen silných, ale aj slabých stránok. Láska znamená slobodné rozhodnutie, že chcem s konkrétnym človekom tráviť čas v hlbokom neverbalizovateľnom spojení utkanom porozumením, empatiou, obetavosťou, toleranciou a úprimnosťou. Chcem s ním byť a opakovane vyhľadávam jeho blízkosť aj napriek tomu, že som si jasne vedomá, že od dokonalosti má ďaleko. Akceptujem ho takého, aký je, no predovšetkým akceptujem seba. Som si vedomá svojej hodnoty a viem, aké to je byť sama, neutekám pred samotou ako splašený žrebec vydesený výstrelom z pištole. Zároveň však ostávam otvorená, bez ustrnutia v prílišných obavách z nadviazania vzťahu a následnej nevyhnutnosti robiť ústupky či hľadať kompromisy. Nevstupujem do vzťahu, aby som prostredníctvom partnera dokazovala niečo okoliu alebo sama sebe (napríklad svoju hodnotu či atraktivitu).

Niekde som čítala, že partner je čerešnička na torte toho, čo ma definuje ako človeka. Nie on určuje moju hodnotu a ja od neho na oplátku nečakám, že ma napríklad materiálne zabezpečí alebo sa postará o to, aby napravil moje zranené ego či pokrivkávajúce sebavedomie. Ak nie som pripravená odovzdať sa,prekročiť svoju zónu komfortu  a byť rovnocennou partnerkou, ktorá si zachová svoje záujmy a istý stupeň nezávislosti, je lepšie partnerský vzťah nevyhľadávať. Miesto toho sa treba zamerať na budovanie vzťahu k tomu najdôležitejšiemu človeku v mojom živote - ku mne samej. 

Láska si pýta vyrovnaného človeka, ktorý má predstavu, čo očakáva. Zároveň však zarputilo nelipne na svojich predstavách a dokáže sa zmieriť s určitými odchýlkami od svojich preferencií. Je schopný krotiť výstrelky svojho ega, rieši konflikty triezvo a s nadhľadom, viac počúva ako rozpráva, vie sa do partnera vcítiť. Stojí nohami pevne na zemi bez toho, aby svoj proťajšok staval na piedestál dokonalosti. Má zložené ružové okuliare idealizácie a nežije v mylných predstavách o svojom partnerovi, kedy sa v skutočnosti miesto na partnera upriamuje na svoju predstavu o ňom. Potom veľmi ľahko môže dôjsť k tomu, že človek neľúbi skutočnú osobu, ale iba nejakú beztvarú chiméru vlastnej mysle, na ktorú sa pokúša svojho partnera stoj čo stoj zredukovať. A vtesnať človeka do nereálnej podoby a následne ho nevedomky trestať za každé vybočenie z tejto schémy, to je akoby ste na skúške z lásky dostali hodnotenie fx. Ak sa náhodou dočkáte opravného termínu, ste deťmi šťasteny, alebo už neexistujete v telesnej forme na tomto svete.

A preto sa učme milovať, poznávajme ľudí a cez nich aj seba, nebojme sa siahnuť po múdrosti ukrytej v knihách a v srdciach tých skôr narodených. Odovzdajme svoje poznanie aj ďalej, aby sa láskou s veľkým L mohli pokúsiť naplniť aj ľudia v našom okolí.          

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo spája Kmotríka, Výboha či Trnku? Slabosť pre jeden biznis

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Covid sa medzi ľudmi bez domova šíri šialenou rýchlosťou

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.


Už ste čítali?